blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG devil207
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Devil207



"Na horskom bicykli dole kopcom..." - časť tretia
pridal Devil207 7.5. 2013 o 20:54

 

O akcii nižšie opísanej sme hovorili už dlho. Ešte dávno pred tým, ako nám bol známy presný dátum. Nevedeli sme čo ako a kedy, ale vedeli sme, že tam proste musíme byť. Bikepark Kavečany dňa 4.5.2013 otváral svoje brány pre sezónu 2013, a nakoľko takú veľkú bránu sám vojak v poli (resp. sám bajker v lese) neotvorí, museli sme prísť pomôcť. A že nás tam bolo požehnane...
Písal sa štvrtý máj, keď som cca 6:45 opúšťal dom, navlečený v tímovom drese (týmto zdravím všetkých jazdcov Bikemagazinu) a s obrovským batohom na chrbte, aby som sa do 7:15 dostavil na vlakovú stanicu. Aj keď som išiel pohodovým tempom, prišiel som so slušným náskokom prvý. Postupne prichádzali ďalší, a kto prišiel hneď si šiel kúpiť lístok. Cesta prebiehala veľmi pokojne, a niesla sa v komickom duchu, pretože sa stále našlo niečo, čo by nám na tvárach vyčarilo úsmev, smiech, alebo čo by z nás dostalo rehot. Po celkom zaujímavej ceste sme okolo deviatej hodiny rannej dorazili do mesta Košice, odkiaľ sme sa dodávkou (lajk a boss) vyviezli do bikeparku. Hneď po dojazde sme zbadali neprehliadnuteľného týpka s GoPro v ruke, na ktorého zostrihané video dodnes čakám a okukávam nielen jutjub. Chvíľku po nás dorazili aj tátoše a teda nám nič nebránilo vydať sa k vleku. Tam predniesol celkom pohodový týpek pár slov a pravidiel, a pomaly po jednom sme sa registrovali. Po skončení pomerne dlhej registrácie účastníkov sa mohol spustiť vlek.
Moja prvá jazda vlekom podobného typu skončila cca v polovici kopca, kde som výrazne pocítil, že mám krátke lano a po jemnom neplánovanom opustení povrchu zeme som sa radšej vrátil po ďalšie. Niežeby ma kolega už pár dní pred tým nevaroval, ale predstavoval som si to podstatne jednoduchšie. Ďalšia jazda prebehla v poriadku a celý som došiel až na vrchol kopca. Hoci som si zo začiatku myslel, že je to pekelný vynález taký vlek, akonáhle sa s ním človek naučí manipulovať, je to super vec. Síce tyč cítim medzi nohami dodnes, fungovalo to super a bolo to takmer bezbolestné.
Prvá jazda bola taký oťuk trate familiárne nazvanej frírajdka. Trať bola úplne super, plná skokov a klopiek, radosť sa povoziť. Nasledujúci plán na celý deň bol iba jazdiť, medzi tým jesť piť ak treba a večer odísť. Tak sa aj stalo. Čo by to bol za pojazd, ak by sme sa nevyrýpali a neochutnali kavečanskú hlinu? Pády na seba nenechali dlho čakať, a hoci ja osobne som utrpel len jeden, dodnes ho cítim. Hoci na prvý pohľad mohol vyzerať tvrdo, vďakaBohu to skončilo len s pár odreninami a pokriveným rámom okuliarov. Žiaľ, trošku to odniesol aj tímový dres, čo už, riziko povolania. Aby to nevyzeralo že som padal len ja, padli sme všetci z partie. (Hej ja viem kamo teba len prevažila gravitacia, ale opustil si neplanovane bajk, takže aj to sa ráta.) Našťastie žiadne vážne zranenia, žiaľBohu jedna pokrivená vidlica. Hoci má bikepark k dispozícii 3 trate, kolegovia vraveli že 2 z troch sú oničom, takže moje kolesá sa celý deň vozili len po frírajdke. Pauzu som si dal v momente, keď som rozbehnutý do zákruty zbadal pásky. Bolo mi jasné, že už sa niečo deje, a bolo mi jasné aj to, že sa to týka best trick contestu (pre tých, čo si nevedia preložiť, súťaž o najlepší trik). Tak som odložil bajk, prisadol ku kolegovcom a čumel na týpkov ako lietajú - pomerne často s otvorenými ústami. Neviem kto vyhral, úprimne, je mi to jedno, nielen ja, ale aj zvyšok ľudí si užili kráľovskú podívanú, za čo patrí vďaka všetkým tým, ktorí tak radi opúšťajú povrch zemský. Moderátori boli zvolení super, a určite zlepšili náladu počas súťaže.
Po súťaži sa jazdilo ďalej. A jazdilo, a jazdilo. A ovce žrali hlavové zloženia a zabalené bagety, psy štekali na moreny, ktoré boli zrodené aby zhoreli a pri fotení sa namiesto tak otrepaného "sýýr" kričalo "klitoríís".
Niečo okolo šiestej hodiny večernej naša partia opúšťa bikepark, aby sme stihli pizzu a vlak. Myslím že môžem povedať za všetkých, že zjazd z parku po ceste bol príjemným oddychom a zakončením dňa. Pizzu sme stihli, vlak tiež, a parádne vyjazdení, doškriabaní a unavení sme sa viezli naspäť domov. 
Po príjazde nám rušňovodič uštedril super miesto, takže sme mali dvere rovno oproti statočne širokému kovovému stĺpu, čím sa vykladanie bajkov posunulo na iný level. Úsmev na tvári mne osobne k večeru vyčarila staršia pani s hláškou "Ta čo še rozmnožiľi tote bicygľe?" po tom čo nás zbadala ako vystupujeme z vlaku.
Zostávalo sa rozlúčiť, dať slúchadlá do uší, pustiť Moju Reč, a ísť domov. Love da gravity!

 

O akcii nižšie opísanej sme hovorili už dlho. Ešte dávno pred tým, ako nám bol známy presný dátum. Nevedeli sme čo ako a kedy, ale vedeli sme, že tam proste musíme byť. Bikepark Kavečany dňa 4.5.2013 otváral svoje brány pre sezónu 2013, a nakoľko takú veľkú bránu sám vojak v poli (resp. sám bajker v lese) neotvorí, museli sme prísť pomôcť. A že nás tam bolo požehnane...


Písal sa štvrtý máj, keď som cca 6:45 opúšťal dom, navlečený v tímovom drese (týmto zdravím všetkých jazdcov Bikemagazinu) a s obrovským batohom na chrbte, aby som sa do 7:15 dostavil na vlakovú stanicu. Aj keď som išiel pohodovým tempom, prišiel som so slušným náskokom prvý. Postupne prichádzali ďalší, a kto prišiel hneď si šiel kúpiť lístok. Cesta prebiehala veľmi pokojne, a niesla sa v komickom duchu, pretože sa stále našlo niečo, čo by nám na tvárach vyčarilo úsmev, smiech, alebo čo by z nás dostalo rehot. Po celkom zaujímavej ceste sme okolo deviatej hodiny rannej dorazili do mesta Košice, odkiaľ sme sa dodávkou (lajk a boss) vyviezli do bikeparku. Hneď po dojazde sme zbadali neprehliadnuteľného týpka s GoPro v ruke, na ktorého zostrihané video dodnes čakám a okukávam nielen jutjub. Chvíľku po nás dorazili aj tátoše a teda nám nič nebránilo vydať sa k vleku. Tam predniesol celkom pohodový týpek pár slov a pravidiel, a pomaly po jednom sme sa registrovali. Nálepku, ktorú sme nafasovali pri registrácii mám dodnes na kormani, alebo ak chcete, na riaditkách. Po skončení pomerne dlhej registrácie účastníkov sa mohol spustiť vlek.


Moja prvá jazda vlekom podobného typu skončila cca v polovici kopca, kde som výrazne pocítil, že mám krátke lano a po jemnom neplánovanom opustení povrchu zeme som sa radšej vrátil po ďalšie. Niežeby ma kolega už pár dní pred tým nevaroval, ale predstavoval som si to podstatne jednoduchšie. Ďalšia jazda prebehla v poriadku a celý som došiel až na vrchol kopca. Hoci som si zo začiatku myslel, že je to pekelný vynález taký vlek, akonáhle sa s ním človek naučí manipulovať, je to super vec. Síce tyč cítim medzi nohami dodnes, fungovalo to super a bolo to takmer bezbolestné.


Prvá jazda bola taký oťuk trate familiárne nazvanej frírajdka. Trať bola úplne super, plná skokov a klopiek, radosť sa povoziť. Nasledujúci plán na celý deň bol iba jazdiť, medzi tým jesť piť ak treba a večer odísť. Tak sa aj stalo. Čo by to bol za pojazd, ak by sme sa nevyrýpali a neochutnali kavečanskú hlinu? Pády na seba nenechali dlho čakať, a hoci ja osobne som utrpel len jeden, dodnes ho cítim. Hoci na prvý pohľad mohol vyzerať tvrdo, vďakaBohu to skončilo len s pár odreninami a pokriveným rámom okuliarov. Žiaľ, trošku to odniesol aj tímový dres, čo už, riziko povolania. Aby to nevyzeralo že som padal len ja, padli sme všetci z partie. (Hej ja viem kamo teba len prevažila gravitacia, ale opustil si neplanovane bajk, takže aj to sa ráta.) Našťastie žiadne vážne zranenia, žiaľBohu jedna pokrivená vidlica. Hoci má bikepark k dispozícii 3 trate, kolegovia vraveli že 2 z troch sú oničom, takže moje kolesá sa celý deň vozili len po frírajdke. Pauzu som si dal v momente, keď som rozbehnutý do zákruty zbadal pásky. Bolo mi jasné, že už sa niečo deje, a bolo mi jasné aj to, že sa to týka best trick contestu (pre tých, čo si nevedia preložiť, súťaž o najlepší trik). Tak som odložil bajk, prisadol ku kolegovcom a čumel na týpkov ako lietajú - pomerne často s otvorenými ústami. Neviem kto vyhral, úprimne, je mi to jedno, nielen ja, ale aj zvyšok ľudí si užili kráľovskú podívanú, za čo patrí vďaka všetkým tým, ktorí tak radi opúšťajú povrch zemský. Moderátori boli zvolení super, a určite zlepšili náladu počas súťaže.


Po súťaži sa jazdilo ďalej. A jazdilo, a jazdilo. A ovce žrali hlavové zloženia a zabalené bagety, psy štekali na moreny, ktoré boli zrodené aby zhoreli a pri fotení sa namiesto tak otrepaného "sýýr" kričalo "klitoríís".


Niečo okolo šiestej hodiny večernej naša partia opúšťa bikepark, aby sme stihli pizzu a vlak. Myslím že môžem povedať za všetkých, že zjazd z parku po ceste bol príjemným oddychom a zakončením dňa. Pizzu sme stihli, vlak tiež, a parádne vyjazdení, doškriabaní a unavení sme sa viezli naspäť domov. 


Po príjazde nám rušňovodič uštedril super miesto, takže sme mali dvere rovno oproti statočne širokému kovovému stĺpu, čím sa vykladanie bajkov posunulo na iný level. Úsmev na tvári mne osobne k večeru vyčarila staršia pani s hláškou "Ta čo še rozmnožiľi tote bicygľe?" po tom čo nás zbadala ako vystupujeme z vlaku.


Zostávalo sa rozlúčiť, dať slúchadlá do uší, pustiť Moju Reč, a ísť domov. Love da gravity!

Nakoľko som sa veľa vozil a málo fotil, je fotogaléria len veľmi skromná.



Prístupov 2798
Kvalita článku
(85%) hlasov 6

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
O dievčati z nikdy nezačatej poviedky...
[ 15.3.2016] (príspevkov 1)
Tuning zraz Svidník 8.8.2015
[ 16.8.2015] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 27.6.2015] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 10.11.2014] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 12.10.2014] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 15.6.2013] (príspevkov 1)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 7.5.2013] (príspevkov 2)
Pomsta je sladká...
[ 30.11.2012] (príspevkov 10)
"Nemám strach povedať čo treba povedať.....
[ 20.11.2012] (príspevkov 3)
Idete von? Zostaňte v spojení
[ 15.11.2012] (príspevkov 2)