blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG devil207
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Devil207



O dievčati z nikdy nezačatej poviedky...
pridal Devil207 15.3. 2016 o 21:10

Zima sa končila. Biela pokrývka zeme už dávno stratila svoju pevnú formu, večery vypĺňal studený vietor a svetlá mesta spievali mne tak dobre známu pieseň. Moje sny naberali jasnú podobu a cesta za nimi sa zdala stále kratšia a kratšia. Cesty však nezvyknú ísť len rovno. Kľukatia sa, stúpajú, klesajú a pretínajú sa na rôznych miestach - križovatkách. Na jednu takú križovatku ma priviedla aj moja cesta. Na mieste, kde by som ju nikdy nehľadal, v čase, keď som na jej hľadanie dávno zabudol. Prekvapila ma nepripraveného - cesta iného človeka, ktorá preťala tú moju.

Cesta dievčaťa. Prichádzala zo sveta, ktorý mi bol cudzí, bol pre mňa úplne nepoznaný. Prichádzala so svojim príbehom a s ochotou sa oň podeliť. Nie však zadarmo. Nezvyknem sa s ľuďmi deliť o môj príbeh. Ona sa ale stala výnimkou, ktorých nie je veľa. Dodnes vlastne neviem prečo. Možno to bolo jej očami, cez ktoré, aj napriek tomu, že ich schovávala pod okuliarmi, bolo vidno jej ranenú, ale zároveň nevinnú dušu. Alebo jej rovnako nevinným úsmevom, ktorý by dokázal obmäkčiť a vniesť kúsok nádeje aj do toho nastudenšieho srdca. Najskôr to ale bolo spôsobené pocitom, ktorý mi ako jediná za mnoho rokov dokázala dať. Pocit tepla domova. Aj v tom najmrazivejšom počasí v najviac zabudnutom kúte sveta som sa pri nej dokázal cítiť doma. Nebolo to však všetko, čím ma dokázala obdariť. Prišla do môjho sveta, priniesla so sebou to, čo v ňom dovtedy chýbalo, osvojila si to, čo bolo pre mňa už roky každodenným chlebom a rozhodla sa ostať. Jej rebelská povaha a túžba kráčať svojou vlastnou cestou spôsobila, že moje srdce, hoci navždy jej venované, ostalo naďalej slobodné, nikdy už však osamelé. No s jej prítomnosťou prišla aj zodpovednosť. Zodpovednosť chrániť jej bezbrannú citlivú dušu. Chrániť všetko to, čo v sebe skrýva a nedovoliť zlu vo vonkajšom svete aby jej ublížilo.

Rozhodla sa zostať a zostala dodnes. Dodnes rád podám ruku anjelovi, ktorý mi ju privial a prehodím s ním zopár slov. Dodnes ma jediný pohľad do jej očí vynáša k oblakom. Dodnes ma neprestáva prekvapovať a odkrýva mi ukryté časti svojej duše. A dodnes sa nebojím prehlásiť, že to najkrajšie, čo som mohol nájsť, bolo ukryté práve v nej, lebo jedného krásneho večera mi dala krídla a ja už nikdy nechcem pristáť...

 

Vyššie uvedený článok bol pôvodne mnou napísaný na maturitnej skúške ako slohová práca dňa 15.03.2015.



Prístupov 3203
Kvalita článku
(100%) hlasov 2

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
O dievčati z nikdy nezačatej poviedky...
[ 15.3.2016] (príspevkov 1)
Tuning zraz Svidník 8.8.2015
[ 16.8.2015] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 27.6.2015] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 10.11.2014] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 12.10.2014] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 15.6.2013] (príspevkov 1)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 7.5.2013] (príspevkov 2)
Pomsta je sladká...
[ 30.11.2012] (príspevkov 10)
"Nemám strach povedať čo treba povedať.....
[ 20.11.2012] (príspevkov 3)
Idete von? Zostaňte v spojení
[ 15.11.2012] (príspevkov 2)