Niektorí už možno z názvu vyčítali, niektorí nie. Ide o toľko v tlamách omieľaného, nenávideného a zároveň milovaného človeka (rapperom by som ho už nenazval) Patrika Vrbovského, známeho tiež ako Rytmus.

Písal sa rok 2009, keď som pomerne drasticky zmenil štýl hudby, ktorý som počúval. Pred tým som bol veľký fanúšik SK rapu, a teda aj Rytmusa. To bolo už dávno, časy sa zmenili, a Rytmus ukázal svoju pravú tvár. Nespravil nič strašné, len sa ľuďom ukázal ako človek, ktorému záleží hlavne na peniazoch. Pochopiteľne tým stratil množstvo svojich fanúšikov. Fanúšikov, ktorí dnes plačú pod videami na youtube ako chcú naspäť starého Rytmusa. 
O čom to vlastne bolo? Dostal sa na pomyselný vrchol prostredníctvom rapu, a na vrchole už robí všetko, čo mu vynesie. Teraz je mnohými nenávidený pre to, aký je namyslený, ako robí všetko pre peniaze, a podobne. Ja som si však nedávno uvedomil, že aj tak si z neho mnohí môžme brať príklad.
Ako určite dosť z nás vie, Rytmus začal na nule. Z nuly sa cez X, Y a zrejme aj Z dostal až tam, kde je teraz. Cesta to určite nebola ľahká. Nikto mu cestičku nevyšľapal. Naozaj je to človek, ktorý sa vedel vypracovať z ničoho na niečo. A nech už je teraz akýkoľvek, toto mu nikto nemôže vziať. Dnes môžme na vlastné oči vidieť mnohých ľudí, ktorí sa vzdajú svojich snov. Rytmus to neurobil, a preto je teraz tam, kde je.

Nie som nejaký veľký Rytmusov fanúšik. Niekedy som býval. A hoci ho teraz nepočúvam, za jeho vzostup si zaslúži môj obdiv.