blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG devil207
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Devil207



"Na horskom bicykli dole kopcom..." - časť šiesta
pridal Devil207 10.11. 2014 o 22:19

A šak ozaj, to je už jak dáávno čo sme boli v Kavečanoch...Deň bude minimalne. Za taku dobu sa toho kopa pozabuda, ale cca si to pamätam takto:
Budiček nastaveny na 5:30 mi daval dostatočnu časovu rezervu, pretože čo normalne trva pol hodiny, má ráno zdvojnásobenú dobu trvania. Dohoda bola 7:15 pred Tescom. Jak to už býva, dal som si tak monštroznu rezervu že som sa nudil, tak som vyrazil skôr. Davaj ho pod Maja a volam Šimonovi co abo jak. Nedviha. Tak pokračujem v uživani rannej atmosfery a jeho nepritomnosti...aspoň chvilka ticha kedy mi nikto nenadava.
Ani netušim jak sme sa vlastne dali dokopy. Viem len tolko že meškal, bo pan ma čas. Šak prečo nee. Na pana vychytavame rychlonakup v Tescu a valime na stanicu nech si Šimon kupi listok (ja už mam tento ukon davno za sebou). Z ničoho nič sa pred nas naspawnoval aj Adam, a nit kedy sme nastupovali do vlaku. Obsadili sme dobre zname parkovacie miesta a relativne v klude sa viezli až do preč.
Vystupujeme v Košiciach. Neviem čo s rukami, bo aj bajk mi trea vytiahnuť, aj natočiť to cele chcem, do toho všetkeho tam je ešte aj malo miesta a ďalši ludia. Situacia idealna. Zvladol som to na pana a už sa valim za zvyškom party. Pekne pešo po schodoch, nie som dajaky chuligán (galgan). Na stanici ma Šimon ťažku potrebu pozrieť si prichod autobusov, lebo on vraj dobrovolne do Kavečan šliapať nebude. No šak poozri si, mne jedno. Ja si to chcem zaslužiť tak si to odkrucim. Lenže...dvadsať devina nebere bicykle. Tak si to Šimon pekne odšliapal aj so mnou. Metrovou tyčkou s kamerou na konci sa ohaňam okolo seba až po Košicke namestie, kde sa lučime s Adamom. Ten ma namierene do dirtparku na KVPčko. Večer za nim zajdem, chcem vidieť Košice zhora, KVPčko je na to vhodne miesto. (Dal som mu jasne pokyny, že trea sa vela rozpravať s kamerou keď chceme mať vymakany spoločny edit. Neviem či nastala chyba v komunikacii, alebo sa Adam s kamerou deň pred tym pohadali, ale neprehovorili spolu ani slovo. No a zadel teraz pumptrack medzi freeride do videa bez akehokolvek komentara. Preto edit vyzera tak ako vyzera, snaď nabuduce vyda lepšie.)
Tak si Adam ide svoje a my so Šimonom tiež svoje. Mapu mam načekovanu, na Kavečiansku cestu by sme mali trafiť a potom sa jej len držať...ale keby plany vychadzali to by bola nuda. Prezliekame a vyzliekame, lebo teplo udrelo a šliapeme teda hore. Cestou stretavame mne zname tvare a zname bicykle. Chalani nam potvrdia, že držime spravny smer, tak ideme napred, lebo vraj "my pojdeme pomaly". A ideme, a ideme. Zopar zastavok bolo. Z mojho pohľadu viacmenej len tak pre radosť, než aby boli potrebné. Ide sa v pohode ľahko, tak občas spomenieme na Mendyho a Matušove reči o tom jaky to je naročny vyšlap. To ešte nevieme čo nas čaka. Na Šimonov návrh pozrieť sa na GPS kde vlastne sme, odpovedám záporne, vraj sa chcem nechať prekvapiť až tam dojdeme. Čo ti poviem...
Po krasnych zakrutach, ktore by som si s Audinou s pohonom 4x4 užival o dosť viac než na zjazďaku hore kopcom robime ďalšiu zastavku. Lezem na strom a lapam GPS signal, lebo už nastal ten moment kedy som uznal že by bolo fajn vedieť ako sme ďaleko od cieľa. A tu nastava ta chviľa dissov od Šimona, lebo sme zle odbočili. A šliapeme si a šliapeme...a zle. Na mape sme našli skratku lesom po turistickej značke. Naša nadej ako si skratiť cestu bez toho aby sme sa museli vracať až do Košic. Tak davaj ho otočka, po zakrutach naklon jak na motorke, sice to prska do držky vodu z cesty, ale uživam čo to da a brzdy nechytam, lebo viem že ochvilu zasa vyšlap a možno aj tlačenie. Došli sme do bodu kde by sme mali odbočiť a napojiť sa na skratku. Trošku pobludime, kde-tu sa opytame, a už to mame. Premotivovany šlapem do kopca, nech som hore čo najskor a nech jazdim čo najdlhšie. Neviem isť pomaly, tak idem svoje tempo a na kontrolnych bodoch čakam Šimona, ktory už ide pomaly dušu vypľuť. Motivacia ma neopušťa, robim skratku ešte kratšou, a šliapeme, a šliapeme. Pauza na jedlo, a zasa šliapeme. Pokukavam po mape, aby sme sa zasa nestratili. Všimol som si, že podla všetkeho až vyjdeme hore, sme už uplne hore, a nemusime tlačiť ešte aj trať. Som potešeny a tešim sa až to podam Šimonovi. Les sa konči, svieti svetlo nadeje že už sme v cieli. A sme. Podavam Šimonovi užasnu spravu. Vrati sa mi nulova radosť. Mta...
Ešte trošku vyšlap a doražam do bikeparku. S viťaznym vykrikom pozeram na vyhľad, lebo vyhľady su čosi čo ma asi nikdy neomrzi. A fotim, a jem, a kecam. Od chalanov som sa mimo ineho dozvedel, že masivny road gap, ktory bol dnes našim hlavnym cieľom je neskakatelny, lebo partia tupcov zničila dopad. Na jednej strane som naštvany, na druhej strane sa vnutri tešim. Nie preto, že nemusim skakať niečo z čoho ide strach, tešim sa z trošku ušľachtilejšieho dôvodu...
Nuž ideme prvu jazdu. Šimon tu ešte nebol, tak idem prvy, zľahka naletim do trate a obnovujem spomienky. Dvojvlna, na ktorej som naposledy hodil položpyskflip, a gap ktory som sa naposledy nehecol skočiť. Plán je jasný, zaletieť dvojvlnu načisto, a poslať gap. Najazďujeme si trať, dostavame to do ruky. Partia sa zišla pri dvojvlne, vhodný čas to poslať. Šimon to akosika zaletel skôr ako ja (na pana). Mne to teda trvalo...psychicky blok. Vďaka podpore zo všetkych stran to nakoniec šlo. Skvely pocit poslať jak šef niečo kde som naposledy chutnal zeminu. Hneď po uspešnom doleteni dvojvlny letim na gap takpovediac "naverimBoha". Takisto dopadavam čisto. S tonou endorfinov a uškrnom na držke tlačim bicykel hore.
Tak sme jazdili ďalej na bomby, pomaly sa stmievalo a svaly čim ďalej tym menej vladali. Prišiel navrh od chalanov že ideme druhu trať, tzv. DHčku. Prečo nie. Davame dokopy vlačik a duchcime kolesa po inej časti kopca ako doteraz. Trať konči kusok od road gapu, tak sa naň aspoň idem zblizka pozrieť. Dopad obsahuje dieru monštroznych rozmerov.
Ideme ešte so Šimonom jednu jazdu + jeden skok. Tlačime poslednykrat hore a davame sa dokopy s chalanmi z Košic, ktori nam ponukli že nas zavedu domov. Nečakal som, že to bude taka pecka. Bola. Držal som sa kolony, tam kde sa nebolo kde stratiť som občas išiel prvy. Vraj mam davať pozor lebo možu byť vymyte diery od vody. Nejak sa mi nechcelo ťukať do brzd v tom momente, tak som do jednej takej diery v plnej rychlosti naletel. Nejakym zazrakom som to vykryl, neopustil bicykel a duchcil ďalej. Niekto ma ma asi rad. Prichadzame na miesto kadiaľ sme dnes už so Šimonom išli, a po tme prichadzame do vysvietenych Košic do bagetérie. Lúčime sa s chalanmi, a pred bagetériou na zemi dávame večeru v homeless štýle. Čas vyraziť na kopec a pozrieť sa na Košice. Pôvodný plán bol KVP, že zajdeme za Adamom, no keďže Adam tam už nie je, lebo odišiel skôr, Šimon usúdil že na Furču lepšie lebo vyška stejna a je to bližšie. No reku dobre. Večerny soundtrack v uchu skvele doplňa atmosferu. Dostávame sa na Furču po známej ceste. Šimon sa už ani nesnaží ponáhľať, nejak mu to nemám za zlé. Času dosť. Vychádzame hore. Výhľad je fakt úžasný. Super zakončenie freeridového dňa. Skoro dokonalý moment.
Keď sme už na Furči, reku že pozrieme bikrosku, keď bude vysvietená, ešte čosi zaletíme. Cestu poznám, pýtam sa pár okoloidúcich len aby som si bol istý. Na bikroske tma. Tak berieme obidva telefóny, lebo čosi polietať treba keď už sme sa sem vytrepali. Len...po tme sa akosi nemam k tomu aby som zaletel až na dopad. Tak beriem poslednu cerealnu tyčinku čo zostala, sedim, počuvam muziku a uživam vyhľad kym môžem. Ochviľu treba ísť domov.
Vybrali sme sa z Furče cestou ktorú Šimon naplánoval podľa mapy. Navigáciu zvládol na pána, a tak na stanicu dorážame so slušnou rezervou. Za ten polrok čo strávil v staničnom Lidli som stihol pokecať s opilcom o tom že šport je zdravý a že on ceni všetky športy. Tešim sa ujo. Šimon po polroku vychádza z Lidlu. Bludy pokupil od vymyslu sveta ten chlapec, čo ti poviem...
Mali sme mega šťastie na uja co viedol vlak, tak sme sa po ceste domov ešte schuti zasmiali. Po príjazde do Humenného som si nemyslel že sa mi ešte bude chcieť, no predsa ešte idem so Šimonom na Maja pod jeho vchod. Lučim sa, nahadzujem sluchadla a uživam jazdu večernym mestom až domov. Cestou som stretol spolužiaka, že "pridem domov a hrame do noci"...vtedy by ma videl...
Obrovske dik chlapcom z Košic ktori nam robili spoločnosť, a vďaka ktorym sme bezpečne trafili do Košic. Dik všetkym čo sa zučastnili tohto pojazdu, aj tym, bez ktorych by sme sa na tento pojazd nedostali ani my. Vidime sa na kopci, Love da gravity!

Článok je primárne písaný pre ľudí, ktorí sa akcie zúčastnili, ako osobné dojmy. Je možné, že náhodný čitateľ, nezasvätený do problematiky sa v článku stratí.



Prístupov 3465
Kvalita článku
hlasov 0

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
O dievčati z nikdy nezačatej poviedky...
[ 15.3.2016] (príspevkov 1)
Tuning zraz Svidník 8.8.2015
[ 16.8.2015] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 27.6.2015] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 10.11.2014] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 12.10.2014] (príspevkov 0)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 15.6.2013] (príspevkov 1)
"Na horskom bicykli dole kopcom..." - ča...
[ 7.5.2013] (príspevkov 2)
Pomsta je sladká...
[ 30.11.2012] (príspevkov 10)
"Nemám strach povedať čo treba povedať.....
[ 20.11.2012] (príspevkov 3)
Idete von? Zostaňte v spojení
[ 15.11.2012] (príspevkov 2)