"Ideme trénovať na Myslina downhill cup." Keď som to jedného dňa povedal vlastne len tak, nemal som ani tušenia, aké rozmery to naberie v spolupráci viacerých ľudí. 

Jedného dňa v hlave jedného magora vznikol nápad zorganizovať lokálny pretek pre decka z mesta a okolitých dedín, ktorí našli záľubu v jazdení. Dotyčný to posunul ďalej, a až sa do toho zapojili ostatní, začali sme to brať vážnejšie. 
Začali sa prípravy. Potrebovali sme upraviť trať, čo obnášalo nielen dosť práce, ale aj podporu obce. Nakoľko vedenie obce bolo voči nám ústretové, neboli s tým problémy. Trať sme stavali asi 4 dni, niektorí tam boli stále, iní občas prišli. Vystriedalo sa tam okolo 5 ľudí. Našli sa však aj ľudia, ktorým vadí, keď mládež trávi čas aktívne, a snažili sa znepríjemniť nám prácu. Týmto prajem dotyčnému všetko najlepšie, nech nájde vnútorný pokoj a žije v mieri.
Prípravy obnášali aj plagát a reklamu. Plagát som si vzal na starosti ja, a keď som mal hotový prvý koncept, tak sa pridal kolega, ktorý mi povedal čo kam presunúť, a spolu sme doladili detaily. Bol som milo prekvapený, aký úspech zož(r)al. Na reklame sme sa podieľali viacerí. Zo začiatku to spočívalo vlastne len v spamovaní na fejsbuku, neskôr sme vylepili plagáty na niekoľko strategických miest, kde sa pohybuje mnoho ľudí (rozumej napr. krčma), a každý má aspoň jednu kópiu doma nad posteľou, aby sa na ňu mohol po večeroch škeriť.

Deň pred dňom D. Všetci sa tešíme, niektorí vypisujú statusy o tom, ako neprídu, ja si mixujem soundtrack (povolený doping), ktorý mal vydržať od štartu až po cieľovú rovinku. 

Deň D. Stretávame sa pod traťou, pomaly prichádzajú pretekári aj ostatní účastníci. Ja sám osobne vlastnoručne som nastrihal diplomy, skontrolovali sme trať, rozdali štartovné čísla a vydali sa na štart. Ultimátny vynález, takzvaná pešia lanovka fungoval dokonale a bez poruchy a údržby tam stojí dodnes (narozdiel od dostavaných prekážok, ktoré sme kvôli pár jedincom boli nútení zbúrať, ale to je už iný príbeh...). Tréningová jazda bol pre mňa osobne milý zážitok, nakoľko to neprebiehalo tak ako na normálnych pretekoch, ale hromadne. Všetci za sebou sme sa súčasne pustili dole, no paráda. 
Prvá závodná jazda bola vlastne len orientačný čas. Jazdec si vyskúšal, kde ako pribrzdiť, kde ako vytočiť, čo vylepšiť a pod. Išlo sa viac kôl, takže priestoru na vylepšenie bolo dosť. Posledné kolo išli iba TOP 6 jazdci, z ktorých sa TOP 3 potom postavili na stupienky víťazov a prebrali si symbolické ceny.

Celkovo musím túto akciu zhodnotiť veľmi kladne. Osobne som sa ako jeden z organizátorov bavil pri organizácii, aj potom priamo na preteku. Myslím, že sme si všetci dobre zajazdili a niektorí sme spoznali aj nových ľudí. Tiež sa chcem touto cestou poďakovať sponzorovi, firme Detailing Studio, ktorá venovala niekoľko cien do súťaže a aj našej fotografke Milke, ktorá si tam odcvakala "pár" záberov (vrátane tých, ktoré sú pripojené k článku).