Ach jaj, nechtiac som klikol vedľa, a tak musím (lebo chcem) tento článok prepísať. Nijako to však nerozladilo moju harmóniu. Možno sa pýtate, prečo ten názov. To preto, lebo mi nevedel nijaký rozumný napadnúť. Tak radšej niečo, čo sa netvári rozumne, ako niečo, čo bolo myslené rozumne, ale vyznie blbo.
O čom chcem dnes točiť? Poviem vám nižšie, len najprv taký ten úvod.
Na fasabúku som našiel stránku "Bez hudby se nedá žít". Je pekné, ak má niekto tak rád hudbu, že také niečo povie. Je hneď jasné, že to nie je pravda, ale ak by hudbu rád nemal, nepovedal by to, že? Leda že by chcel znieť zaujímavo, ale to je jedno. Túto stránku lajklo mnoho ľudí. Myslíte si, že naozaj majú všetci hudbu tak radi? Nie, len chcú byť výnimoční tým, že zapadnú do iného davu. Tak, ako keď spomeniem uponáhľanú dobu. Samozrejme, nikto nie je uponáhľaný, každému je hej, má času habadej. Kecy. Mnoho ľudí denno-denne rieši mnoho problémov. Treba pokŕmiť psa, žirafu, auto uteká z kopca, zrejme klin, ktorý mal nahradiť brzdu nevydržal, medzi tým sa ponáhľam do práce, lebo šefik bude pľuť síru, a ešte aj ten telefon som si zabudol dať nabiť.
Dnešná doba je naozaj uponáhľaná. Spravili sme ju takou my - ľudia. Ak poviete že nie, klamete sami seba. Naozaj, každý z nás denne rieši mnoho problémov. Určite ste už mnohokrát počuli, že máte žiť každý deň tak, ako by bol váš posledný. Bohužiaľ, dnes sa to nedá. Aspoň nie bez nepríjemných následkov. Ale môžme sa tomu aspoň pokúsiť priblížiť.
Poobede, keď idem zo školy na autobuse, tak zastrčím slúchadlá do uší, nahodím moje slimačie tempo a idem. Problémy, ktoré riešia ľudia okolo mňa sú mi ukradnuté. Neriešim, že som zasa čosi zabudol. Neriešim ani to, ako pôsobím na okolie, hoci na mňa hentá pani zazerá jak na zjavenie. Neriešim ani to, že som dnes oddrbal 4 eurá kvôli tomu, že mám deravé vrecko. Ak vám napadlo, že som zasran, ktorý si neváži peniaze, a zdvihlo vám to tlak, tak mi zostáva už len citát Rytmusa "Taký frajer jak som ja sa ešte nenarodil!" a nech vás aj rozhodí od nervy. Pre tých, ktorí z môjho pôsobenia tu na sectore pochopili, že som natoľko inteligentný, aby som si vážil peniaze píšem ďalej. Absolútne ma neserie, že som tie 4 eurá oddrbal. Nie však preto, že by som si nevážil peniaze. Je to preto, že peniaze boli aj budú. Nepoviem, keby sa jednalo o výraznú čiastku, ale takto len mávnem rukou a idem ďalej. Oveľa dôležitejšie je, že až dojdem domov, čakajú ma tam moji blízki, ktorí sú mi cennejší, ako akýkoľvek peniaz. Ešte k tej pani, čo tak čumí. Stojí mi za to, aby som sa nad ňou pozastavil, škaredo pomyslel, a tak išiel ďalej? Naozaj je mi natoľko cenná, že obetujem niekoľko sekúnd môjho života na takú blbosť? Niekoľko sekúnd, ktoré mi už nikto nikdy nevráti. Že vám to pripomína trápne fasabúkove kecy, ktoré si dáva každý druhý do statusu, a teší sa nad množstvom lajkov? Je to celkom možné. Ja som sa to však nenaučil na fasabúku, ani na pokece. Naučil ma to život. Nebudem teraz rozpitvávať ako, nie je to podstatné. Koľko ľudí z fasabúku si na to spomenie v minútu M? No nikto. Ja si na to však spomeniem. Nepíšem si to do trápnych statusov, nepotrebujem to vykričať svetu. Je to dôležité pre mňa. Dôležité, aby sa z tých sekúnd nenazbierali nezvratné hodiny života obetované na blbosti. Kopa ľudí sa pozastavuje nad takýmito banalitami. Robia z komára somára, majú depky s prkotín. Ja nie. Nechcem patriť medzi toto stádo oviec (Shurky dik za slovo, už veľakrát sa mi hodilo). Nechcem patriť medzi tých, pre ktorých uponáhľaná doba končí doma. Chcem, aby som ju nevnímal vôbec. Vyhadzujem tak kopu problémov, ktoré nestoja za moju pozornosť. Že som ignorant? Že mi nemôže byť predsa všetko tak ťažko ukradnuté? Nie všetko. Iba to nepodstatné. To, čo kopu ľudí zožiera a mňa obchádza. Ako sa to dá? Treba stále myslieť na to, že žijem len raz. A že som tu nemusel vôbec byť. A že ak niekde obetujem čas môjho života, tak mi ho už nikto nevráti. Že je divné na to stále myslieť? Komu ako. Nikto vás nenúti, choďte riešiť, že tá a tá celebrita pribrala a je nevkusne oblečená. Že je to len detský názor, ktorý ma v dospelosti opustí, lebo budem mať povinnosti? Povinnosti mám aj teraz. Detské? Budiž. Budem mať dospelé. Budem vyhadzovať viac zbytočných problémov, a namiesto slúchadiel budem počúvať hudbu v aute. Ale aj tak nebudem riešiť debiliny. Nemám totiž zbytočný čas na to, aby som bol smutný alebo vystresovaný kvôli tomu, že som čosi zabudol, alebo že sme prehrali s Fínskom.
Čo som sa tým teda snažil povedať? Nemôžem vám povedať, že máte riešiť len podstatné veci, lebo pre vás môžu byť podstatné aj kraviny. Nuž, musíte si sami triediť problémy na tie dôležité, a tie, ktoré vyhodíte preč. Nech sa nimi zaoberajú ľudia, ktorí radi zapadajú do davu, a chcú pomôcť myšlienke, že táto doba je uponáhľaná. Dúfam, že ste pochopili, čo som sa tým snažil povedať, a ďakujem vám, že ste sa dostali až sem. Tiež ďakujem za to, že vás názov neodradil od toho sem vôbec kliknúť. Ešte na záver podotknem, že 4 eurá som nestratil, uviedol som to len ako príklad. Nenosím deravé vrecká, lebo by som nemal kde dať mobil. :-)

Zdraví vás váš Devil.