Toto nie je jediná stránka, kde čítam blogy iných ľudí. Občas hodím oko na sme, kde si niečo prečítam. Často, aspoň z môjho pohľadu, ktorý tam občas zavíta, sú tam blbé politické kecy, ale nájde sa aj niečo, čo si prečítam rád. Posledným takým článkom, ktorý som si prečítal bol článok o Vianociach. V rámci aspoň malej podpory mladého blogera pripájam link, aby ste si prečítali, na čo budem v nasledujúcich riadkoch reagovať.

http://jakubsenko.blog.sme.sk/c/284205/Ateisti-zmeskali-ste-Vianoce.html

Mladý veriaci človek tvrdí, že podstata Vianoc sa odohráva na polnočnej omši v kostole. Veď, Vianoce sú o Božom narodení. Ja si dovoľujem nesúhlasiť. Nie som si celkom istý, či sa môžem právoplatne nazývať kresťanom, a občas sám neviem, v čo vlastne verím. Som zmiešaná osobnosť. Čo ale viem naisto je, že som onen osudný deň v kostole nebol. Moment. V kostole som nebol už ani nepamätám. Vlastné presvedčenie ma tam neťahá, a nasilu tam chodiť nebudem, to je horšie, ako keby som tam nebol. Hoci "papierovo" som kresťan, do kostola nechodím. Necítim potrebu odstáť si tam prázdne dve hodiny, a ísť domov v rovnakom stave, ako som tam prišiel. Som pokrstený ako pravoslávny. Tí, čo žijú na východe našej krajiny môžu vedieť, že veriaci, ktorí podľahli tomuto náboženstvu majú svoj jazyk. Síce sa v niektorých veciach podobá na slovenčinu, ja v tom mám absolútne hatlaninu. Som decko, a úprimne poviem, že nerozumiem. Ale nie je to len o tom. Niekedy som do kostola chodil. Síce nepravidelne, ale občas som si cestu našiel. No keď sa v kostole pozriem okolo seba, vidím množstvo ľudí. Tých istých ľudí, ktorí pred kostolom ohovárajú a mimo kostola hrešia mnohokrát ešte horšie, ako človek neveriaci. Čo majú z toho, že si tam ten čas odbudú, keď ich to duchovne neobohatí? Ja proste k chodeniu do kostola nemám vzťah. To je akoby ste nasilu museli s niekým rybárčiť. Človek k tomu musí mať vzťah, a z vlastného presvedčenia do toho kostola chodiť. Veriť môžem všade, nemusím sa preto nasilu každú nedeľu niekam ťahať.
Vianoce, nakoľko oslavujú Božie narodenie možno majú pre veriacich ľudí podstatu v kostole na polnočnej omši. Ja som túto omšu v živote nezažil, a nebažím po tom. A aj tak si dovoľujem povedať, že som Vianoce neprespal a nezmeškal. Vianoce sú pre mňao niečom inom. Keďže som šťastný človek, a som za to vďačný, nevnímam tieto sviatky ako čas, keď je rodina spolu. Ja som dostal to šťastie, že rodina je spolu stále. Vnímam Vianoce ako čas, kedy vládne neopísateľná atmosféra. Ako čas, keď v televízii vysielajú tie retro šity, ktoré nepozerám, ale k Vianociam sa svojimi melódiami akosi sami priradili. Áno, melódiami, nie svojim príbehom. Vnímam to ako čas, keď nemusím ráno vstávať a ryť sa do školy. Čas, kedy všade znejú vianočné melódie, zem je pokrytá vrstvou snehu (tohto roku som z tohto aspektu moc moc sklamaný) a všade svieti nádherná výzdoba. Vianoce teda nevnímam, ako chvíľku o polnoci v kostole. Užívam si neopakovateľnú atmosféru, ktorá nastáva len raz ročne, a ktorej pôvod nepoznám.
Preto vravím, že som Vianoce neprespal a nezmeškal. Síce mi tá vrstva snehu trochu chýbala, ale aj tak som si Vianoce užil. Z môjho pohľadu ich zmeškali tí, ktorí ani v tento čas nevedia vypnúť, stále sa náhlia za skutočne zbytočnými cieľmi, sú v strese, zdvíhajú si tlak a narúšajú plynulosť krvného obehu. Nehovorím o tých, ktorí z nejakého dôvodu proste musia. Hovorím o tých, ktorí môžu, a z nejakého dôvodu nechcú.

V rytme Diary Of Jane vás zdraví váš Devil.

 

Prístupov 2633

Kvalita článku