Ako som už dávnejšie v jednom blogu písal, občas pozriem blogy na sme.sk. Nie som tam registrovaný, je to tam na mňa moc "ofišl". A tiež ma moc nezaujímajú komentáre ľudí, ktorí vo voľnom čase píšu o politike, lebo nemajú iné veci na robote, alebo ich k tomu vedie nebodaj úprimný záujem o politiku? No ale nájdu sa aj blogy, ktoré stoja za prečítanie. Tento mi udrel do očí. Asi preto, že sám patrím ku kritizovanej skupine ľudí.
http://kostalikova.blog.sme.sk/c/296879/Mili-cyklisti.html
Autorka článku v ňom kritizuje neohľaduplné správanie cyklistov na pešej zóne, na chodníkoch, na prechodoch pre chodcov a pod. Tu by som rád objasnil druhú stranu mince, a síce pohľad cyklistu. (Zalomené písmo sú citáty autorky.)
Denne toho najazdím dosť. Väčšinou je mojím revírom les, polia, lúky a iné odľahlé oblasti, kde len málokedy, takmer vôbec nevidno súčasne iného človeka. Avšak, objavím sa aj v meste. A hlavne to kritizuje autorka článku. Tak pekne po poriadku.
"Trielite si to po ceste, väčšinou bez prilby" - Tak to ani náhodou. Prilbu mám na hlave vždy, bez nej by som do mesta na bicykli nevyrazil!
"Milí cyklisti, vy ale predsa nemôžete len tak jazdiť po chodníku! Ste účastníkom cestnej premávky, tak hybaj ho na cestu! Človek aby mal strach sa poprechádzať so zmrzlinou v ruke po pešej, musí číhať, či sa reku odniekadiaľ nevyrútite!" - po chodníku chodím, chodil som a chodiť budem! Žijem vo svete a v meste, kde smerovka nie je samozrejmosťou, mobil na uchu adrenalínovým športom a ja sa jendoducho nedám zabiť nejakým magorom. Aj na chodníku číha nebezpečenstvo, ale menšie ako na ceste. Avšak, som si vedomý, že ako cyklista som na chodníku "nevitaný". Preto chodcov obchádzam pomaly (väčšinou "odrážaním" nôh od zeme a ak sa obísť nedajú, idem po tráve, alebo na tú chvíľku zídem na cestu a obídem ich. Malé deti obzvlášť obchádzam, veľkým oblúkom. Neviem, kedy čo tomu dieťaťu napadne, a preto sa radšej nehode vyhnem naozaj veľkým oblúkom, ako by som mal niekomu ublížiť, riešiť to a niesť za to vinu. No a pešia zóna je kapitola sama o sebe. Tu, kde žijem máme na pešej zóne jeden kratučký chodník pre cyklistov (a zrejme jediný cyklistický chodník v okolí 15 km). No a aj tento je väčšinou zaplavený chodcami, ktorí sa ani nechcú uhnúť, a ak im človek niečo povie, ešte bude on ten zlý. "Veľakrát som svedkom toho, ako matka v poslednej chvíli stihne zakričať na vlastné dieťa nech zastaví, inak by ste ho zrazili, a je vám jedno, proste tam to decko nemá čo behať!" - Ak sa jedná o cyklistický chodník, tak tam naozaj nemá dieťa čo hľadať. Matka je za ňho zodpovedná. Akurát nedávno sa mi stalo, že matka si išla len tak dopredu, na dieťa, vyzeralo to tak, že zabudla, a ono si to veselo behá po cyklistickom chodníku.
"Nerozumiem, čo vás vedie k tomu, že cez priechod pre chodcov prejdete, resp. prebycyklujete sediac na bicykli?" - Ak je prechod prázdny, samozrejme, že nebudem z bicykla zosadať. Ak po ňom ide kopec ľudí, logicky idem s nimi pešo. (Prebicyklujete, nie prebycyklujete.)
"Všetci, ktorý ma budete kritizovať, si najprv položte otázku či je jazda po chodníku autom ( lebo auto rovná sa bicykel)..." - Auto rovná sa bicykel? Hmm, tak to počujem prvý krát v živote. Čim to je? Asi tým, že je to blbosť.
Samozrejme, je kopec cyklistov, ktorí nie sú takí, ako hore píšem. Práve preto ich netreba škatuľkovať. Podobne, ako ja nenadávam na všetkých chodcov, že sa mi trepú na cyklistický chodník, a ako neodsudzujem všetkých vodičov, že jazdia na požičanom preukaze, lebo im pravidlá premávky nehovoria nič. Pretože nezáleží, na čom človek jazdí, ale aký je to človek.
Je mi jasné, že sa tento článok k autorke zrejme nedostane. Ale nie je to len reakcia na jej článok, je to reakcia na všetkých frflošov, ktorí by jazdcov na dvojkolesových tátošoch radi poslali do horúcich pekiel.
Váš Devil.
Nerozumiem, čo vás vedie k tomu, že cez priechod pre chodcov prejdete, resp. prebycyklujete sediac na bicykli?Nerozumiem, čo vás vedie k tomu, že cez priechod pre chodcov prejdete, resp. prebycyklujete sediac na bicykli?"
PRIHLÁS SA