Plán. Slovko tak často používané. Všade. Každým človekom. Aj mnou...bolo.

Počas roka je to také, no... Mňa konkrétne veľmi obmedzuje škola. Jo, ja viem, zasa decko čo sa sťažuje na školu, na to ako je zbytočná, bla bla bla. Nesťažujem sa, vážim si, že môžem chodiť do školy, ale myslím si, že som tam veľakrát naozaj zbytočne. Len "aby bolo". Viem si predstaviť dosť toho času využiť aj rozumnejšie, ale, žiaľ, nemôžem. Preto potrebujem plán. Mám len vyhradený voľný čas, ktorý môžem využiť podľa svojich predstáv. 
Teraz je to inak. Sú prázdniny, "škola" je už len zhluk písmen, ktorý sa občas používa, a pocit slobody je veľmi silný. S tým prišla aj myšlienka premýšľať "za jazdy". Keď idem z domu, väčšinou netuším, kam idem, čo tam budem robiť. Nemám plán, žijem "freestyle".
Je to vážne skvelé, len si to skúste. Škoda, že som k tomuto štýlu neprišiel skôr. Pocit slobody je ešte silnejší, ako pred tým. "Nepřemýšlím, co může být v krabici, ja ji prostě roztrhám." (citát z Tokyo Drift).
A tak idem. Nepremýšľam, než krok spravím, a popravde, väčšinou ani po tom, ako ho spravím. Ak by som veľmi rozmýšľal, možno by som ho nespravil, a potom by som to mohol ľutovať. Takto len sledujem následky toho čo som urobil/povedal.
Poviete si, že sa to nedá. Nie vždy, to je pravda. Nie stále sa dá povedať všetko, na čo možno v danú chvíľku myslíte, urobiť všetko, čo vám napadne. Občas sa bojíme následkov, preto mnoho vecí nespravíme. Poznám to. Snažme sa ale, aby takýchto prípadov bolo minimum, nech sú to veci akékoľvek, lebo, nech som optimista aký chcem, v takúto situáciu mi väčšinou napadne, že zajtra tu už ani jeden z nás nemusí byť.

Záverom článku by som ešte rád pozdravil moju kamarátku zjazdárku, ktorá už má s týmto mojim štýlom minimálne jednu skúsenosť :-D.