Dnes, na menšom cyklistickom výjazde viac-menej bez cieľa som mimo iné prechádzal cez jeden lesík. Nachádza sa blízko mesta, takže do ňho chodia niektorí ľudia tráviť svoj voľný čas po práci, po škole, alebo proste len tak. 
Nikde som sa neponáhľal, išiel som pomaly, asi tomu dosť dopomohol aj pohodový soundtrack v ušiach. Cestu mi skrížila mamička s dvomi deťmi na prechádzke. Keď si ma všimla, uvoľnila mi väčšiu časť cesty. Poďakoval som, ako mám vo zvyku, a pomaly som sa vydal ďalej. Než som sa však otočil, stihla ma odmeniť úsmevom...
Neviem, prečo mi to v tú chvíľu napadlo, ale napadlo. Nakoľko som ju videl po prvýkrát v živote, a zrejme aj naposledy, nepoznám jej životný príbeh. Čo ale viem určite, že aj ona prispela k skrášleniu môjho dňa. Bez ohľadu na všetky problémy doby, mala energiu a náladu na úsmev.

Keď sa tak prechádzam po meste, vidím len málo ľudí, ktorí sa usmievajú. Že na to treba dôvod? Jasné, veď každý ho má. Dnes som zasa vstal do nového dňa, žijem, som zdravý, zasa stretnem ľudí, ktorých mám tak rád. Slabý dôvod, toľké šťastie pokope?
Problém je, že toto si len málo ľudí uvedomí. Je pre ľudí lepšie stále sa sťažovať na súčasnú politickú situáciu, na nárast cien, na zmenu odtieňa farby žiráf pod vplyvom slnečného žiarenia, a kto vie na čo všetko ešte... Že som pesimista? Akokoľvek optimisticky sa prejdem po meste, stále vidím 100% ľudí, z ktorých 99% sa mračí, ponáhľa, negatívne myslí... Domnienky? Fakty!

Netvrdím tu, že je potrebné, aby vám všetky problémy boli ukradnuté. Tvrdím, že by bolo dobré, aby ste sa aspoň občas tešili aj z "obyčajných" každodenných vecí, ktoré si bežne neuvedomujete. Ozaj, kedy ste sa naposledy len tak zastavili, a zostali pozerať na krásny západ slnka? Dôvod na úsmev už máte, tak ho rozdávajte. Skrášlite tým deň nielen obdarovanému, ale aj sebe. :-)