Už po druhýkrát začínam písať tento blog, nakoľko pri prvom pokuse došlo k nehode, ktorej názov sa rýmuje s refreshom stránky, takže som stratil napísaný text, stáva sa :)
Ako tak sledujem blogy na sme, všimol som si, že dosť z nich sa točí okolo školstva. Dovolím si teda vyjadriť aj ja svoj skromný názor.

Učitelia sa stále sťažujú na nízke platy, na drzé decká, na psychicky náročnú prácu... V niečom majú určite pravdu. Za ten čas, čo som chodil do školy som narazil na kopec učiteľov. A určite ešte na kopec narazím. Niektorí sú lepší, iní horší, zvyšok si drží zlatú strednú cestu. Učitelia sa sťažujú, sú na tom naozaj tak zle? Položme si niekoľko úprimných otázok, ktorých podklad som si nevycucal z prsta, ale zažil na vlastnej koži.
Je normálne, aby učiteľ vynadal žiakovi?
Je normálne, aby učiteľ, ktorý má "papier" na cudzie jazyky učí fyziku, ťahá poznámky z wikipedie a na hodine povie len to, čo si prečíta v knihe, lebo v skutočnosti o fyzike nemá ani páru?
Je normálne, aby mi vysokoškolsky vzdelaný pedagóg povedal, že si mám zvykať, že spravodlivosť neexistuje?

Pripomenulo mi to koniec školského roka. Ten koniec, na ktorý žiadny z mojich spolužiakov len tak ľahko nezabudne. Stalo sa niečo, čo sa zarylo do našich pamätí na dlhú dobu, v skratke to pre vás zhrniem, hlavne tie body, ktoré sú dôležité pre tento blog.
Jeden človek povedal niečo čo nemal, počulo to viac ľudí, ako malo, a obvinený bol druhý. Len preto, lebo pred tým nebol práve anjelik. Niekoľko učiteľov sa bilo o svoju "pravdu", že videli druhého, ako to povedal. Padli tam od nich hlášky, ktorými by nejedného človeka presvedčili, že práve oni majú pravdu, a že oni sú tí, na ktorých sa útočí, keď sa im protirečí. Avšak, pravda vyšla najavo, keď sa skutočný vinník asi po tretíkrát priznal (nikto mu pred tým nechcel veriť). Viem, že ich ego po tejto udalosti nekleslo. Vlastne, po tom všetkom, čo som už zažil ma ani neprekvapila ich bitka o ich "pravdu". Skôr ma zarazilo, ako sa k tomu postavilo vedenie školy.
"To je jedno, že to nebol on, my to len tak nechať nemôžeme!" - Zaznelo z úst vedenia. V pohode si to môžte preložiť ako "Je uplne jedno, že to nebol on, musíme to na niekoho hodiť, a on nam príde ako vhodný kandidát."

Nakoniec sa to ani nijak extrémne nevyriešilo, a potrestaný bol aj ten nevinný. Možno pred tým nejakým zázrakom aj hej, ale po tomto konci školského roka ma už nikto nepresvedčí, že učitelia sú tí, ktorí sú na tom zle. Ja viem, že sú aj dobrí učitelia. Narazil som aj na takých, ktorí si vedeli vybudovať u žiakov rešpekt ľudským prístupom, normálnym správaním, a vedeli spraviť hodiny voľnejšie, a predsa nás toho kopu naučiť. Som rád, že som mal možnosť spoznať takých ľudí, a určite na nich budem spomínať v dobrom.

Tiež sa učitelia sťažujú na to, že ich práca nekončí tým, že zavrú dvere v triede. A žiak má čo povedať? Keď učiteľ nevládze, jednoducho to povie, mám skúsenosť. Ak to nepovie, tak to dá žiakom jasne najavo tým, ako sa správa. A čo môže žiak? Nič, tiež doma maká, lebo každý učiteľ od neho požaduje 100%-tný výkon (niektorí sú schopní svojimi požiadavkami aj prekročiť hranicu 100%). Ak učiteľ nestihne opraviť písomky, jednoducho to povie. Ak žiak nemá úlohu (ktorých vedia učitelia naložiť požehnane), výhovorka "nestíhal som" nepomôže. Nejdem sa tu sťažovať, ako je nám žiakom zle, len popisujem situáciu aj z druhej strany, keď nie len učiteľ doma maká, tak isto maká aj žiak, s tým rozdielom, že učiteľovi na to nikto nič povedať nemôže, žiakovi áno.

Dodržiavanie práv žiaka? U koho ako. Väčšinou žiak nemôže povedať, čo si myslí, lebo bude za jeho často úprimný názor potrestaný. Učiteľ má stále pravdu, a to platí, aj keď ju nemá. Tu to len zakončím citátom Tona S., ktorý bol ako hosť v Strapovej skladbe Vždy som taký bol: "Pamätáš v škole keď si mával pravdu, a prepnutý učitel nezniesol hanbu, soplak je drzy nemože mať pravdu, no kto je v konečnom dôsledku na srandu?" Verím, že tento citát povie všetko dôležité, lebo takto to naozaj je.

Aj keď mi titulovaný človek povedal, že spravodlivosť neexistuje, kašlem na jeho slová. Jeden úžasný človek mi totiž povedal niečo iné, že spravodlivosť existuje. Vtedy za trošku iných okolností, ale to teraz nie je až také podstatné. Ja mu verím. Verím aj tomu, že by sa dalo školstvo upraviť tak, aby bolo spravodlivé ako voči učiteľovi, tak aj voči žiakovi. To by ale zrejme stálo peňáz, a pri tom je to také jednoduché. Zbaviť sa učiteľov, ktorí si nezaslúžia ani ten plat, čo majú, a nahradiť ich tými, ktorí majú prácu radi. Pri tom sa držať pravidla rasovej rovnosti, a žiaden problém už nevidím. Možno si to predstavujem všetko veľmi jednoducho, ale ja verím, že keď človek chce, tak sa dá všetko, áno, aj toto.

Čo som mal na mysli rasovou rovnosťou? V skratke, asi tolko:
Prečo by mal rómsky žiak, ktorý má "papierovo" nízku životnú úroveň dostať pomôcky zadarmo, keď jeho snaha učiť sa je absolútne nulová, spomínané pomôcky predáva, je ovešaný šperkami a v ruke drží dotykový mobil (tým, narážam na jeho vážne zlú životnú úroveň). A prečo by mal rómsky žiak dostať štvorku na vysvedčení len preto, lebo na konci roka odpovedal na primitívnu otázku, hoc celý rok nič nerobil? V škole to totiž funguje tak, že rómskych neprispôsobivých žiakov istí učitelia posúvajú do ďalšieho ročníka v nádeji, že sa ich zbavia. Problémy s ich neprispôsobivosťou sa nikto nijako nepokúša riešiť, a ten, kto to odnesie je kvalitný učiteľ a zvyšok kolektívu v triede.

Je tu problém, problém treba riešiť. Riešenie existuje, otázka už len je, čo s tým mienia spraviť kompetentní.

Ďakujem za prečítanie.