Žijeme v takom svete, aký sme si za tie roky vývoja vytvorili. V dnešnej dobe je veľmi dôležité mať kde bývať, mať prácu (ktorá ak vás baví, ste jedným z mála šťastlivcov) a byť tak celkovo zabezpečený. Je také nepísané pravidlo, že čím viac toho človek má, tým viac chce. Nie vždy, ale vo veľa prípadoch to tak funguje. Väčšinou ten, čo nemá nič si vie vážiť aj tie "maličkosti".
No a potom je tu ego. Ten pocit, keď sa človek tak nejak cíti ako šéf, a v hlave sa mu vybavujú hlášky typu "mám na viac ako...". Človek má málo pokory, málo sebakritiky, a čím väčšie ego, tým viac má sklony byť povýšenecký. Žiaľ, niekedy je ego tak veľké, že dokáže rozbíjať vzťahy. Dokáže veľmi ublížiť človeku, a napáchať veľa škody.
Ak sa nám nepáči niekoho správanie, väčšinou hľadáme chybu v ňom. Stále niekde tam vonku. Ani nás nenapadne hľadať ju inde.
Niektorí ľudia v lese občas niečo vyhodia s tým, že "čo z toho že ja to tu nevyhodím, keď to urobí ďalších sto ľudí?". Ak si toto povie každý z tých sto ľudí, naozaj sa to tak stane, a les bude znečistený. Je tu ale ďalšia možnosť. Ten odpad tam nevyhodiť. Začať zmenu u seba, vo svojom vnútri. Hľadať chybu nie v iných, nie vo svojom okolí, ale v sebe. Nemeniť ľudí naokolo, meniť seba. Ak každý začne od seba, výsledok bude zmena mnoho ľudí k lepšiemu.
Ak každý v sebe začne ničiť nenávisť, závisť a zlo, a začne pestovať dobro a lásku, bude nám všetkým na tomto svete lepšie. Dôležité je zahodiť ego, uvedomiť si, že všetci sme si rovní, či sme inej farby, výšky, národnosti alebo vierovyznania, byť pokorný, a neplodiť násilie.
Ak zlo plodí len zlo, potom logicky dobro plodí dobro. Snažme sa preto byť dobrými ľuďmi, neodpovedať na zlé podnety zlom, ale ukázať, že všetko sa dá riešiť rozumne, po dobrom, a nie päsťami, ale hlavou.
Žijeme v takom svete, aký sme si za tie roky vývoja vytvorili. V dnešnej dobe je veľmi dôležité mať kde bývať, mať prácu (ktorá ak vás baví, ste jedným z mála šťastlivcov) a byť tak celkovo zabezpečený. Je také nepísané pravidlo, že čím viac toho človek má, tým viac chce. Nie vždy, ale vo veľa prípadoch to tak funguje. Väčšinou ten, čo nemá nič si vie vážiť aj tie "maličkosti".
No a potom je tu ego. Ten pocit, keď sa človek tak nejak cíti ako šéf, a v hlave sa mu vybavujú hlášky typu "mám na viac ako...XY...". Človek má málo pokory, málo sebakritiky, a čím väčšie ego, tým viac má sklony byť povýšenecký. Žiaľ, niekedy je ego tak veľké, že dokáže rozbíjať vzťahy. Dokáže veľmi ublížiť človeku, a napáchať veľa škody.
Ak sa nám nepáči niekoho správanie, väčšinou hľadáme chybu v ňom. Stále niekde tam vonku. Ani nás nenapadne hľadať ju inde. Niektorí ľudia v lese občas niečo vyhodia s tým, že "čo z toho že ja to tu nevyhodím, keď to urobí ďalších sto ľudí?". Ak si toto povie každý z tých sto ľudí, naozaj sa to tak stane, a les bude znečistený. Je tu ale ďalšia možnosť. Ten odpad tam nevyhodiť. Začať zmenu u seba, vo svojom vnútri. Hľadať chybu nie v iných, nie vo svojom okolí, ale v sebe. Nemeniť ľudí naokolo, meniť seba. Ak každý začne od seba, výsledok bude zmena mnoho ľudí k lepšiemu.
Ak každý v sebe začne ničiť nenávisť, závisť a zlo, a začne pestovať dobro a lásku, bude nám všetkým na tomto svete lepšie. Dôležité je zahodiť ego, uvedomiť si, že všetci sme si rovní, či sme inej farby, výšky, národnosti alebo vierovyznania, byť pokorný, a neplodiť násilie. Ak zlo plodí len zlo, potom logicky dobro plodí dobro. Snažme sa preto byť dobrými ľuďmi, neodpovedať na zlé podnety zlom, ale ukázať, že všetko sa dá riešiť rozumne, po dobrom, a nie päsťami, ale hlavou. Nepríde mi múdre na násilie reagovať násilím, na nadávky nadávkami, a na zlo zlom. Buďme pre iných ľudí príkladom, ukážme im, ako si to predstavujeme, nebuďme ako tí, ktorých správanie sa nám nepáči.
Podtrženo sečteno. Hľadajme chyby v sebe, začnime zmenu u seba, a ak to spraví každý z nás, pripravíme si lepšiu budúcnosť.
Tento blog je venovaný vernej čitateľke Sandre, ktorá mi dáva motiváciu aspoň občas niečo napísať.
PRIHLÁS SA