Hmotnosť: 4300 g (nenabitá s puškohľadom)
Dĺžka: 1225 mm
Dĺžka hlavne: 620 mm
Typ náboja: 7.62 x 54R, 7N1
Úsťová rýchlosť strely: 830 m/s
Kadencia: 35-40 rán/min.
Účinný dostrel: 600-800 m (štandardný náboj)
1300 m (7N1 náboj)
Maximálny dostrel : 3000 m
Dragunov, alebo tiež SVD (Снайперская винтовка Драгунова – Snajperskaja vintovka Dragunova) je odstreľovacia puška pôvodne sovietskej výroby.
SVD vznikol na konci 50. rokov, keď bola potrebná zbraň, ktorá by bola presná, odolná a nenáročná na údržbu a obsluhu. Bol náhradou za pušky Mosin Nagant a SVT-40. Skonštruoval ho konštruktér Jevgenij Fedorovič Dragunov. Hlavný dizajnový aspekt bol zhotoviť odstreľovačskú pušku, ktorá by so smrteľnou presnosťou zasiahla cieľ v akýchkoľvek podmienkach. Do sovietskej armády bol zavedený v roku 1963, neskôr sa zaviedol aj do armád Varšavskej zmluvy. Do československej armády bol zavedený v 70. rokoch. Dodnes sa vyrába v zbrojovke IŽMAŠ, okrem Ruska sa vyrábal aj v Poľsku, Iraku a Číne.
Dragunov je samonabíjacia poloautomatická puška, ktorá používa upravený Kalašnikovou mechanizmus, pracuje na princípe odberu plynov z hlavne tlakom na piest uložený nad hlavňou s pevne uzamknutým záverom pomocou rotácie závorníku. Puška má dvojpolohový plynový regulátor. Puška je zásobovaná zo zakriveného zásobníku s kapacitou 10 nábojov, náboje sú v zásobníku uložené vo dvoch radoch v tzv. cik-cak vzore ktorý šetrí miesto. Potom ako je zo zásobníka vypálený posledný náboj, držiak závorníka a závorník sú zadržiavaný záchytným mechanizmom, ktorý je uvoľnený ťahaním napínacej páky smerom vzad. Obrábané púzdro uzáveru poskytuje zbrani vyššiu presnosť a viac sily. Púzdro uzáveru pušky Dragunov má veľa spoločného s púzdrom uzáveru AK-47, ako aj protiprachový kryt, železné mieridlá a pákový bezpečnostný prepínač. Avšak vnútorný dizajn zbrane má veľké množstvo odlišností.
Hlaveň Dragunova je vrtaná s nakonci umiestneným tlmičom záblesku pre zvýšenie utajenia pozície strelca. Hlaveň je zvnútra chrómovaná čo zabezpečuje menej častú potrebu čistenia zbrane. Charakteristickým znakom hlavne Dragunova je to, že nie je vrtaná v celej svojej dĺžke ale je vrtaných len 547 mm z celkových 620 mm hlavne. Táto úprava trochu znižuje rotáciu strely a vo výsledku aj znižuje presnosť zbrane so štandardnými nábojmi. Bolo to urobené preto aby zbraň dokázala strieľať značkovacie a opancierované náboje, ktoré pre lepšiu stabilitu potrebujú menšiu rotáciu.
SVD je chladená dvojdielnym dreveným krytom nadpažbia a plynového piesta, laminátová pažba s veľkým výrezom na odľhčenie je štandardne vybavená odnímateľnou lícnou opierkou. Modely z poslednej produkcie majú plastickú úpravu vyrobenú z čierneho polyméru. Kyt nadpažbia a plynového piesta vyzerá takmer identicky no pažba má už iný tvar, ktorý ešte viac odľahčuje zbraň.
Na presné strieľanie sú používané špeciálne navrhnuté náboje nazývane 7N1. Tento náboj bol vyvinutý V. M. Sabelnikovom, P. P. Sazonovom a V. M. Dvorianinovom. Náboj 7N1 má povrch pláštený oceľou so vzduchovou bublinou v špičke, oceľové jadro a olovenú náplň na konci náboja pre maximálny konečný efekt. Rokom 1999 náboj 7N1 nahradil novší 7N14. 7N14 je nová munícia vyvinutá špeciálne pre SVD. Hlavný rozdiel bol v jadre ktoré bolo plne olovené. Šéf výskumu a vývoja v zdrojovke IZMAŠ Nikolai Bezborodov uviedol že to je najpresnejšia munícia pre SVD.
Zdroj: Wikipedia