No, až tak celkom moja myšlienka to nie je. Nepriamo ma k tomu inšpiroval spolužiak, keď sme si písali o Štúrovi vetou: "Na keru riť mi to bude do života?" Naozaj... Na školách sa učí veľa vecí, ktoré v bežnom každodennom živote človek vôbec nevyužije... Ak sa niekoho opýtam, na čo mi bude tá a tá vec, tak mi povie: "Čo keď budeš chcieť byť učiteľ slovenčiny?" Ale čo ak nechcem byť učiteľ slovenčiny? My, ako trieda, ak sa našej učiteľky matematiky opýtame, na čo nám bude to a to do života, tak nám stále odpovie, a stále je to využitie, ktoré sa nám môže hocikedy zísť. Ale sú iné predmety, ktoré sú nám na nič. Počul som o tom, ako sa učia deti v Amerike. Učitelia ich vedú za tým, čo im ide. Rozvíjajú ich talent. Samozrejme, že deti sa učia aj iné predmety, ale HLAVNE to, čo im ide, čo ich zaujíma, o čo majú záujem. Takže majú aj všeobecný prehľad, aj nejakú tú profesiu. Preto sú v Amerike špičkoví lekári. Lebo neboli v škole zaťažovaní hlúposťami. Nemám síce rád túto amerikanizáciu sveta, ale toto by nebolo odveci. A tu, na Slovensku by boli možno tiež špičkoví lekári, aj iní ľudia, vynálezci, technici, ale nemôžu byť. Lebo predmety, ktoré im nejdú, nebavia ich im kazia priemer, majú z nich zlé známky a tieto známky ich nepustia tam, kde by boli najlepšími.