Po dlhšom čase sa opäť zamýšľam. Tentokrát je to o blížiacich sa Vianociach. Niekde som čítal, že to nie je pôvodne kresťanský sviatok, niekde že je. Či už je, alebo nie je, neštudoval som to, lebo k vyjadreniu mojej myšlienky to nepotrebujem. Ľudia slávia Vianoce už dlho... Vianoce sú považované za sviatky pokoja, mieru, za sviatky, keď nikto nemá byť sám. Sviatky, kedy sa nemáme hnevať, ale odpúšťať si. Cez tieto sviatky slávime narodenie Ježiša Krista. Ľudia sa obdarúvajú darčekmi, robia si navzájom radosť, prežívajú spolu pekné chvíle. Asi takto by som definoval Vianoce. Akurát, že táto definícia pomaly prestáva platiť. Už od polovice októbra môžme vidieť v televízii reklamy s vianočnou atmosférou, obchody vyzdobené farebnými svetielkami. Tieto obchody sú už plné darčekových predmetov... Tri mesiace pred Vianocami ich už máme pred očami. Týmto strácajú Vianoce svoje čaro, svoju atmosféru. To, že idete po zasneženom večernom meste plnom vianočných ozdôb vám hneď hovorí, že sú Vianoce. Teraz to už je oveľa skôr (až na ten sneh). Vianoce sa stávajú obdobím, kedy sa chce každý nabaliť. Čo najviac zarobiť na všetkých ozdobách, mobilní operátori na vianočných akciách, iní na darčekových predmetoch. Vianoce prestávajú byť sviatkami pokoja, a začínajú byť sviatkami nákupného stresu. Ľudia sa ponáhľajú nakúpiť všetky darčeky, všetky ozdoby, a pritom úplne zabúdajú na podstatu Vianoc. Vianoce pomaly, ale isto strácajú nielen svoje čaro, ale aj svoju dušu...