Starší/dospelí ľudia často nám - mládeži hovoria túto vec. Vraj sa máme učiť od starších, lebo nikto učený z neba nespadol. My ich niekedy počúvneme, niekedy nie. A možno robíme dobre, ak ich ignorujeme. Prečo? Poviem vám...
Tak keď sa už od tých starších máme učiť, tak si musíme definovať, kto je to ten starší. V tomto článku beriem ako starších všetkých dospelých, teda všetkých ľudí nad 18 rokov. Hovoril som, že niekedy robíme dobre, ak sa od nich radšej neučíme. Čo som tým myslel? Štvorprúdová cesta, semafor, pri ňom prechod pre chodcov. Nejaká babka, môže mať tak 70 ide o barle po tejto ceste asi 60 metrov od prechodu, zatiaľ čo vodiči na ňu trúbia. Na semafore 60 metrov od nej je červená. Jeden z vodičov, ktorí na ňu trúbia je mladý podnikateľ, možno 22 ročný. Na uchu má telefón, a išiel po tejto ceste asi 80 km/h. Za semaforom stoja policajti. Ani jeden z nich nemá na sebe reflexnú vestu, a rozprávajú sa s nejakou mladou slečnou, ktorá išla okolo... Ja stojím na chodníku, okolo mňa ide asi 40 ročný pán, ktorý si hnusne odpľuvne a strašne zahreší. Uznávam. Veľmi zlá situácia, v bežnom živote až nereálna. Ale s týmito javmi sa môžte stretnúť jednotlivo. To, aby sa takto stretli pokope naozaj nie je reálne. Nič z toho však nie je vymyslené. Všetko som už videl na vlastné oči. Stále som nad tým len pokrútil hlavou a pomyslel si svoje. Jeden nemenovaný riaditeľ nemenovanej inštitúcie... Do budovy dal urobiť novú podlahu. Po tejto podlahe sa často presúvajú stoly a stoličky. Keď je už podlaha vymenená, prišiel na to, že podlaha nie je vhodná, lebo sa do nej robia ryhy a šmuhy od stolov a stoličiek. Od zamestnancov pýta peniaze na náhradu škody, ktorú podľa neho spôsobili oni. Pýta od nich také peniaze, čo nie je ani možné, aby táto podlaha stála... Taktiež situácia, ktorú som zažil. Je naozaj dobré stále sa učiť od starších?
To by bolo k tomu učeniu, a teraz k úcte. Nehovorím, treba mať úctu k starším ľuďom, ale... Tri staršie pani si sadnú v kostole na večernej bohoslužbe vedľa seba. Zatiaľ čo kňaz doučuje deti/žiakov, tieto pani tak hlasno ohovárajú, že ich kňaz musí upozorniť. Avšak, ani po upozornení hluk neutícha. Kňazovi je asi trápne znova ich upozorňovať, pretože to už nechal tak. K takýmto ľuďom mám mať úctu? Nikdy! Opäť spomeniem toho istého nemenovaného riaditeľa nemenovanej inštitúcie. Jeho zamestnanci sa mu zdravia. On sa však odzdraví len málokedy. Keď sa mu potom už nezdravia, dôrazne ich na to upozorňuje. K tomuto človeku mám mať úctu? Nikdy! Zamestnanec tejto inštitúcie, ktorý je nadriadený ďalším zamestnancom... Nevie komunikovať normálne. Stále po nich musí vrčať, nič nepovie pokojným hlasom. Úctu si však vyžaduje. K tomuto človeku mám mať úctu? Nikdy! Ďalej. Dvaja ľudia žijú na tej istej ulici. Jeden je inžinier, druhý pracuje ako smetiar. Títo dva sa stretnú v obchode. Inžinier kričí na smetiara cez tri pokladne posmešným hlasom: "No čo, smetie si pozametal?" A posmieva sa popod fúzy. Pred takýmto človekom mám mať úctu? Od takéhoto človeka sa mám učiť? Nikdy!
Takže. Touto myšlienkou som dospel k názoru, že nie vždy je dobré učiť sa od starších, alebo mať k nim úctu. Samozrejme, starší nás môžu naučiť veľa vecí, a môžu byť veľmi slušní, avšak nie je to tak vždy...
Na koniec by som ešte rád poznamenal, že všetky príklady uvedené v tomto článku som zažil/videl naživo.
PRIHLÁS SA