Nechal som sa ľahko inšpirovať skupinou Horkýže Slíže, a ich skladbou Vojak. Skladba iba úplne okrajovo súvisí s hlavnou myšlienkou tohto článku.
Kto sú to hrdinovia? Teraz nemyslím Batmana, Spidermana, ani nikoho im podobného. V škole žiakom učitelia vtĺkajú do hláv, že narodný hrdina je Jánošík, Ľ. štúr, J. Kráľ, a iní spisovatelia. Že oni sú zodpovední za slobodné Slovensko, že oni nám priniesli spisovný jazyk. Myslím si, že mnoho z vás by s nimi súhlasilo. Ja si tým nie osm celkom istý. Myslím si, že toto nie sú tí praví hrdinovia Slovenského národa. Nie som si úplne istý, či si pamätáte také niečo, ako Štúrovu báseň "Rozžehnání". O čom je? O tom, ako sa vykašľal na rodinu len preto, aby sa obetoval za národ. A čo Jánošík? Národný hrdina, ktorý je zlodej, a že vraj dokonca Maďar? A čo Hviezdoslav, ktorý ani nepísal po slovensky, a mal maďarské meno? (Nič proti Maďarom, sú to takí istí ľudia ako my, akurát s iným jazykom. Ale naši národní hrdinovia?)
Takže naši národní hrdinovia bojovali za národ s perom v ruke, prostredníctvom básní. No, to toho moc nenabojovali...
Keď všetkých odsudzujem, koho považujem ja za národných hrdinov? Všetkých vojakov, ktorí za našu vlasť položili život v 2.sv. vojne. Tých, ktorí neodišli od rodín preto, lebo išli bezhlavo do vojny, ale preto, aby svoje rodiny ochránili. Tých, ktorí položili tú najvyššiu obeť, aby sme sa my mali dobre. Ich by sme si mali vážiť. Ich by sme mali oslavovať. O nich by sa mali žiaci v školách učiť.

Je mi jasné, že so mnou možno nebudete niektorí súhlasiť, ale s tými vedomosťami, ktoré o tejto tematike práve teraz mám to presne takto cítim.